Moje daňové úniky

Daňové priznanie za balíček čaju, fľašu "čuča", 10 vajec / našťastie bez sliepky/, margarínovú čokoládu, vrúcne objatie,  alebo za obyčajné ďakujem.

Marec už dávno nie je mesiacom knihy, urobili sme z neho mesiac daňových priznaní. Keby vás napadla taká hlúposť, že by ste si zaumienili, že podáte daňové priznanie hneď v januári, nech to máte z krku, buďte si istí, že sa vám to nepodarí. Jednoducho to technicky nie je možné. Naši zákonodarcovia každoročne menia tlačivá na podanie priznaní, takže pokiaľ prebehne legislatívny proces a zapracovanie zmien do zákona a softvérov, či už daňovej správy, alebo užívateľov, chce to nejaký čas. Takže napokon sme radi, ak to stihnete do konca marca. Ešte to istí, ale nerieši, možnosť odkladu. 

V marci nemám meno,  stáva sa zo mňa  "tá, čo robí priznania". Vtedy ma poznajú aj ľudia, čo ma bežne ignorujú. Neskoro večer mi zvonia pri dverách, klopú na oblok, nadbiehajú mi, čakám, kedy začnú vyskakovať z chladničky.

Niektorí toto obdobie nazývajú "žatvou pre účtovníkov". Asi som zlý účtovník, lebo vôbec nemám taký pocit. Pre mňa je daňové priznanie vyústením celoročnej práce firmy, alebo fyzickej osoby, ktorá sa živí podnikaním do jedného čísla - daňovej povinnosti. Sú s tým spojené mnohé procesy, ktoré teraz nejdem rozvádzať.

Takže tá skupina klientov, ktorá ma uháňa v marci sú zväčša :

- ľudia, ktorým neurobil ročné zúčtovanie zamestnávateľ, alebo nechcú, aby zamestnávateľ vedel, že pracujú ešte u niekoho iného,

-  fyzické osoby /12 faktúr/, ktoré mali byť zamestnané, ale zamestnáveteľ z nich chce mať živnostníkov, 

- ľudia, ktorí si príležitostne niečo privyrobili, alebo boli v zahraničí,

- alebo byčajní darebáci a lajdáci, ktorí vedia, že to treba, "žena im doma tie papiere" urobiť nevie, alebo nechce, lenže je to nutné. Tu končí ich zainteresovanosť v danej veci. Sú schopní priniesť účtovníctvo celého minulého roku hoci aj úplne posledný deň určený na odovzdanie DP -  31.3. Tomu už nerozumiem, takže takejto príležitosti na "žatvu" sa veľmi rada vzdám.

MARK

Kde sa vzal, tu sa vzal, prišiel k nám z Bosny, žije tu už dvadsať rokov.  Prudko otvoril dvere razom predo mnou stál vysoký pohľadný muž južanského typu, krásne biele zuby, úsmev od ucha k uchu: "Ahoj". Podali sme si ruky a v zápätí ma vyobjímal a vybozkával ako starý známy, alebo ako keď sa stretli Husák s Brežnevom. Kolegyňa v tom momente zaborila nos do šanóna a dusila smiech.  

Snažila som sa udržať formu, hoci mi tiež bolo do smiechu. Potreboval urobiť priznanie. Žije tu, podniká, páči sa mu u nás, akurát má veľmi náročnú manželku privyknutú na vysoký štandard a s tými peniazmi to nie je jednoduché. Síce ich má, ale vlastne ich nemá...

Po ťažkej komunikácii, hoci celkom dobre rozumel po slovensky, najmä tomu čo chcel, sme napokon daňové priznanie urobili, faktúru za uvedenú službu som vystavila, aj daň som z nej odviedla, ale zaplatiť mi ju už nemal kto.

TÁŇA

Prišla tichúčko ako myška. Dokrivkala a v ruke stískala balíček čaju. Prišla ma poprosiť, či by som jej nepomohla s priznaním a ak sa nenahnevám, tak.... a podala mi ten čaj.  Peniaze samozrejme nemá, priznala na rovinu . Takže robím za Mistral, faktúru by som zbytočne vystavovala, keď ju nemá kto zaplatiť. Daňový únik v hodnote - neviem koľko stojí taký čaj.  Naliala som vodu do kanvice, vonku sa zotmelo a rozpršalo sa, začala rozprávať. Prítmie a lahodná vôňa čaju naplnila priestor. Vytvorila atmosféru, ktorá prispela k tomu, že mi možno povedala viac, ako chcela.

Nežije sa jej ľahko, sama sa stará o školopovinné dieťa, ktoré stále niečo potrebuje. Najhoršie na všetkom je však to, že zdravie prestáva slúžiť. Vždy si vedela zarobiť, ale je to z roka na rok ťažšie.

Priznanie jej doteraz robievala kamarátka, ktorá za to chcela 100 €, priniesla aj minuloročné doklady, aby som vedela nadviazať. Urobené jednoduché účtovníctvo, slušne  vypracované, tie peniaze si kamarátka určite zaslúžila. Nič som jej nepovedala, mať takúto kamarátku, tak radšej nič. Stačilo urobiť jednoduchú daňovú evidenciu, nie rozsiahle účtovníctvo. Navyše dobrý kamarát urobí aj zadarmo, keď treba, nie?

Živnostníci neplatcovia DPH teraz majú jedinečnú možnosť uľahčiť si život, keď si náklady uplatnia percentom z príjmov, alebo použijú daňovú evidenciu, miesto vedenia jednoduchého účtovníctva, ktoré v konečnom dôsledku vôbec nie je jednoduché.  

Nemám rada, ak účtovník zneužije nevedomosť klienta len preto, aby si zarobil. Ale dnes sú účtovníčkami z nutnosti mnohé manželky, susedky a kamarátky. Veď to je len... Už sa teším na elektronické podávanie DP FO.

ALAN

Sympatický mladík, na hlave číro, na krku zlaté reťaze, vo vrecku drahý mobil. "Tak čo mladý muž, čo potrebujete? ",  pýtam sa.

"Tento rok som založil eseročku, zarobil som  asi osem tisíc, chcel by som vedieť, aké náklady mi viete dať, alebo vyrobiť?"

Tuším o čo ide, ale ešte si ho chvíľu vychutnávam. "Asi ste sa zle vyjadrili. Ja vám neviem dať náklady, chceli ste povedať, že ste mali náklady...., či?"

"Nie, ja som nemal žiadne náklady, ale nejaké potrebujem, aké mi viete urobiť. Už týždeň obchádzam účtovné firmy a zisťujem, kto by mi to vedel urobiť najlepšie, lebo nechcem platiť žiadnu daň." 

Hmm. Tak som vo výberovom konaní. Asi nechcem uspieť. Neudržala som sa a asi dosť neprofesionálne som vyletela. Urobila som mu prednášku o tom, že ak chce takto fungovať, na kieho čerta si zakladal sro. Mohol mať živnosť a spokojný život. Z tých jeho osem tisíc a osem faktúr po odpočítaní percenta nákladov a nezdaniteľnej časti,  nemusel platiť vôbec nič,  bez toho, aby robil takéto obštrukcie.

Takže ďalšia žatva sa nekonala, lebo mladík sklopil uši a viac sa neukázal. 

Teraz si poviete: "Táto sa asi zbláznila." Možno. Keď čítam inzeráty, kde vám ponúknu vypracovanie daňového priznania za 5 €, tak si hovorím, že ak ma má práca, ktorú robím živiť a ak si vážim samú seba, tak tadiaľto cesta nevedie.

Navyše život ma naučil, že podnikateľ, ktorý nedokáže zaplatiť svojho účtovníka, nemal nikdy začať podnikať. Nech to zavesí na klinec a nech sa ide zamestnať, alebo zaevidovať na úrad práce.